Página:Comentarios del Pueblo Araucano II.pdf/11
Trintraņkülen | tranaukei.
|
Desnudo estando | se echa (al suelo). |
6)— | Kakó | eņu | anchi | piņei | tañi | ayin | iyael, | kawella | meu | ta
|
| Mote | junto | anchi | dicho es | su | amor | comida, | cebada | de | eso |
tripalu. | Napor | korü | ka | mallú | poñi | pineiņun | ayin | korü.
|
saliendo. | Nabos | caldo | i | mallo | papas | dicho son | amor | caldo. |
Tufachi | iyael | müna | yeimekefi, | piam, | pu | che; | niwá | kauchú ta
|
Esa | comida | mui | lijera (?) hace a, | dicen, | pl. | jente; | mui | listos |
7)— | Pichi | ke | che | ñi | tremün | meu | mai | tripakei | kizú | ñi | pin
|
| Chica | siempre | jente | su | crecer | en | pues | sale | propio | su | decir |
ka | kom | che | inaentukelu: | ¿Chem | kam | utren, | antü, | ņúñin | itro
|
i | toda | jente | sigue sacando: | ¿Qué | acaso | frio, | sol, | hambre | todo |
chenņepe | rume?
|
que sea | cualquiera? |
8)— | Kuifi | kimün, | piam, | mapuche | ñi | lleufiel | ta | müñetun
|
| Antaño | saber, | dicen, | tierra jente | su | acostumbrar | el | bañar |
epewun | meu. | Tufa | ulá | pu | che | San | Kuan | piņechi
|
apenas dia | en. | Esto | despues | pl. | jente | San | Juan | llamado |
pun | meu | müten | ta | müñetukei; | doi | muñetule | feichi | pun
|
noche | en | solo | | bañando está; | mas | si baña | esa | noche |
meu | doi | lif | tripakei | ñi | kalül | che | tufeichi | pekao | meu.
|
en | mas | limpio | sale | su | cuerpo | jente | ese | pecado | de. |